Lucka si vo svojom živote prešla výraznou zmenou. Z bucľatého dievčatka sa stala tínedžerka, ktorá chcela vedieť všetko o tom, čo zje. Vďaka jej snahe pracovať sama na sebe a pomáhať druhým sa z nej stala výživová poradkyňa, ktorá nevyťahuje jedálničky „zo šuplíka“, ale pozerá sa na každého klienta osobitne. Prečítajte si ďalší zo série rozhovorov, v ktorom nám výživová poradkyňa Lucka povedala o najväčších problémoch zlého stravovania a tiež sa dozviete to, prečo je nezmysel zakazovať si čokoládu.

Aká bola tvoja cesta za zdravým životným štýlom a vyváženým jedálničkom? Bol to nejaký zlom, alebo to išlo prirodzene?

Ako dieťa som veľmi rada jedla a bolo to na mne aj trochu vidieť. Vtedy som to nejak neriešila, málo som sa hýbala a namiesto behania po vonku s kamarátmi som radšej bola doma s mamou a pomáhala jej. Potom som si začala s pribúdajúcim vekom pri poznámkach svojich blízkych na moju váhu uvedomovať, že by som mala so sebou niečo robiť. Dokonca som si od brata vyslúžila prezývku „súdok“. A na to sa zabudnúť nedá. Práve toto boli tie veci, ktoré naštartovali moju zmenu, ktorá trvala niekoľko rokov.

Takže už ako malá si si dávala pozor na to, čo zješ?

Ani neviem ako sme na to prišli, či z televízie alebo z časopisu, keď sme išli s kamarátkou do obchodu pre niečo dobré pod zub, zaujímali sme sa o to, ktorá müsli tyčinka má čo najmenej kalórií. Čítali sme etikety na rôznych potravinách, vôbec sme tomu nerozumeli, riadili sme sa čisto iba počtom kalórií. Samozrejme, čím menej, tým lepšie :). Nejako týmto spôsobom som začala premýšľať nad tým, čo jem. V tej dobe bolo ale takmer nemožné nájsť v obchode napríklad celozrnné cestoviny alebo lepšie pečivo, najmä v malom meste, v akom som žila.

A čo hovorili na túto zmenu tvoji rodičia? Pripojili sa k tebe?

Keď som bývala doma, jedla som to, čo varila moja mama. Nebolo to vždy najzdravšie a podľa mojich predstáv, ale prispôsobila som sa. Keď už som bola staršia, občas sme spolu zašli do špeciálneho obchodu, kde sme nakúpili všelijaké zdravé potraviny a hľadali sme recepty, ako sa s nimi vôbec varí. Jednoduchšie to bolo potom, keď som išla do Brna na výšku. Tam som si varila sama, a tiež tam bolo omnoho viac možností výberu potravín.

Tam si aj začala premýšľať nad tým, že si spravíš certifikát výživového poradcu?

Čím viac informácií som o výžive mala, tým viac som sa v tom strácala a prestávala orientovať. Nevedela som, čomu mám veriť. Hľadala som preto možnosti, ako by som si to celé usporiadala. Našla som ponuky na veľa kurzov pre výživových poradcov. Vybrala som si akreditovaný, nech už investujem do toho najlepšieho. Počas robenia kurzu som si uvedomila, že by som sa v budúcnosti chcela uberať skôr touto cestou. Na vysokej som študovala účtovníctvo, dane, riadenie a ekonomiku podniku a vedela som, že nechcem do konca života sedieť nad faktúrami, ale chcem pomáhať ľuďom.

Neľutuješ, že si nešla na vysokú študovať odbor ohľadne výživy?

Ak by som si mala vysokú vybrať ešte raz, tak by som išla na odbor, ktorý sa venuje problematike výživy či potravín. Nechcela by som však ísť študovať odbor nutričného terapeuta. Nie je to úplne to, čo by som chcela robiť. Ľudia, ktorí vyštudujú tento odbor na vysokej, väčšinou pracujú v nemocniciach a zameriavajú sa na liečebnú výživu. Riešiť jedálničky chorých pacientov by som nechcela, mňa to baví skôr touto cestou, že pomáham ľuďom k prijímaniu lepšej a kvalitnejšej stravy.

 Vidíš problém v tom, že výživovým poradcom sa môže stať v podstate každý?

Podľa mňa je to dosť veľký problém. Výživový poradca, ktorý si spraví jedno-víkendový kurz, pravdepodobne nemá dostatok vedomostí na to, aby mohol plnohodnotne druhým zostavovať jedálničky. Potom sa môže stať to, že niekomu poradí zle a narobí viacej škody ako úžitku. Následne vrhá zlý tieň na všetkých výživových poradcov, aj na takých, ktorí to robí poctivo a neustále sa dovzdelávajú ďalšími a ďalšími kurzami. Taktiež vidím veľký problém v službách takzvaných výživových poradcov alebo firiem, ktoré sa snažia zarobiť na ľudskej dôveryhodnosti. Ľudí sa  snažia presvedčiť o tom, že bez ich drahého a unikátneho výrobku, ktorý musia denno-denne zaradiť do svojho jedálnička, ich váha dole nepôjde.

Ako to robíš ty a ako postupuješ?

Ku každému klientovi pristupujem individuálne, nemám v šuplíku univerzálne jedálničky a rady, ktoré by som rozdávala na počkanie. Každý sme totiž iný, máme iný denný režim, inú prácu, skrátka, každému z nás bude vyhovovať niečo iné. Ako úplne prvú vec realizujem zmeranie na InBody, aby som mala presné výsledky o telesnom zložení klienta a predstavu o tom, ako na tom je. Predtým, než začnem udeľovať rady a odporúčania, nasleduje ešte dlhá cesta. Musím zistiť, aké sú aktuálne stravovacie návyky klienta. Preto chcem, aby si klient aspoň niekoľko dní zapisoval všetko, čo zje, kedy to zje, koľko toho zje, aká je jeho pohybová aktivita, denný režim a veľa ďalších vecí. Potom si to celé zhrniem a zanalyzujem, a až následne môžem odporučiť postup vhodný na dosiahnutie cieľa klienta a zostaviť jedálniček.

Nájdu sa klienti, ktorí majú pochybnosti o tebou zostavenom jedálničku alebo s niečím nesúhlasia?

Skôr sa mi zdá, že ľudia sú domotaní z toho obrovského kvanta informácií, ktoré majú k dispozícii. Akoby nevedeli medzi nimi selektovať to, čo je správne a to, čo sú naozaj nezmysli. A ja sa im ani nečudujem. Občas sa mi stane, že keď niekomu poviem, že má cez deň veľmi nízky energetický príjem, tak mi tvrdí, že mu to stačí. Večer však zje pol chladničky a čuduje sa, prečo nechudne. Takéto veci sa jednoducho nedajú oklamať.

Nestáva sa ti, že aj vo svojom voľnom čase v hlave analyzuješ, čo kto zje?

Ale jasné, pravidelne. Najčastejšie je to v nejakom supermarkete, kde mi oči padnú do košíka druhých ľudí. Popozerám si, čo nakupujú, potom sa pozriem na toho človeka, ktorý stojí za tým vozíkom a hneď viem. Väčšinou to aj sedí, že obézni ľudia majú plný košík sladených vôd, sladkostí alebo slaných snackov. Smutné ale je, že dospelí ľudia idú týmto spôsobom príkladom svojim deťom, ktoré jedia to, čo ich rodičia. Potom sa ani nemožno čudovať, že narastá chorobnosť.

Najväčším problémom zlej životosprávy je teda vysoká chorobnosť?

Je dokázané, že 72 % všetkých chorôb je spôsobených práve zlou životosprávou. Napríklad za takú aterosklerózu či cukrovku môže výhradne zlá strava. Veľký podiel má nesprávne stravovanie na rôzne ochorenia ústnej dutiny, tráviaceho či nervového systému. Ľudia si ale neuvedomujú, že tým, čo jedia, môžu podstatne ovplyvniť svoje zdravie. Tvrdia, že zdravé potraviny sú drahšie, ale to nie je pravda. Ak by z košíka v obchode vyhodili ochutené a sladké nápoje, slané snacky a sladkosti a naplnili ho napríklad ovocím, zeleninou či celozrnnými výrobkami, výsledná suma nákupu by bola zrovnateľná. Keď si kúpite drahé auto, lejete doň kvalitný benzín. Keď si kúpite psíka, dávate mu kvalitné granule. Tak prečo seba kŕmiť nekvalitnými potravinami?

Čo si myslíš o akomsi novom trende v stravovaní, že ľudia zrazu prestanú jesť lepok, mliečne výrobky, mäso…

Ak to robia z nejakých etických, náboženských alebo zdravotných dôvodov, je to úplne v poriadku. Keď to je ale čisto kvôli strate kilogramov, tak to neodporúčam. Keď sa niekto stane zo dňa na deň vegánom, má o tom väčšinou málo informácií, tak si neodkáže vyskladať stravu tak, aby jeho telu nechýbali žiadne makro a mikro živiny. Potom si len zbytočne škodí a ubližuje. To isté platí aj o lepku alebo laktóze.

Nestane sa ti, že ak si dáš niečo nezdravé, napríklad tortu alebo hranolky, tak máš potom výčitky?

Som zástanca toho, že treba všetko, ale s mierou. Potom sa mi nestane, že po vyprážanom karfiole mám zo seba zlý pocit. Ľudia často robia chybu, že si striktne zakážu jesť napríklad čokoládu alebo pečivo. Jedného dňa to ale porušia, sú zo seba zhrození a trápia sa. Takto by naša myseľ nemala byť vôbec nastavená. Ja beriem zdravé jedlá ako moju prirodzenú súčasť. Občas si dám aj hranolky, hamburger, ovocné knedličky a vždy je to v poriadku. Výčitky svedomia rozhodne nemám. Tak, ako človek neschudne z jedného zdravého jedla, tak ani nepriberie z jedného nezdravého.

So zdravou životosprávou ide pohyb ruka v ruke. Ako najradšej rozhýbeš svoje telo ty?

K tomu, aby som sa pravidelne hýbala, ma dohnali až bolesti chrbta. Začala som teda chodiť do fitka s trénerom, tiež na fyzioterapiu a neskutočne mi to pomohlo. Vtedy som si uvedomila, že za všetko mohol nedostatočný pohyb a slabé svalstvo. Osobne ma ale vždy viac bavilo ísť skôr na turistiku alebo rôzne spoločenské tance, to ale nestačilo. Hýbať by sme sa mali až 2,5 hodiny týždenne, čo však väčšina z nás nerobí.

Vo FITHUBE neboli tvoje služby výživovej poradkyne hneď od začiatku. Ako to celé prišlo?

Vo FITHUBE som najskôr pracovala na e-shope, potom som pomáhala s administratívnymi vecami. Po pár mesiacoch som začala robiť aj na recepcii, a zároveň som dávala dokopy rôzne manuály a nastavovala procesy, aby to vo fitku išlo všetko hladšie a boli nastavené pravidlá a systém. To robím okrem iného viac-menej dodnes ako prevádzkarka. S prácou výživovej poradkyne som však chcela začať až po tom, ako budeme mať kúpené InBody, na ktoré sme poctivo šetrili. Nechcela som zostavovať jedálničky bez tejto analýzy, pretože som to chcela robiť na 100 %. Keď sme v roku 2017 kúpili váhu, mohla som začať.

Máš nejaké plány do budúcna?

Cez leto som pracovala na lepšom nastavení mojich služieb. Aby to nebolo len o tom, že odovzdám jedálniček, ale chcem s ľuďmi pracovať dlhodobejšie. Chcem, aby moji klienti vedeli, že ak nemajú v niečom jasno, môžu mi kedykoľvek napísať alebo zavolať. Po lete štartujú aj nové kurzy, konferencie a semináre. Najbližšia konferencia ma čaká za mesiac. Už sa na ňu veľmi teším.

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Menu