Michal pôsobil ako profesionálny hokejista a všímal si, ako s ním pracujú tréneri. Rôzne skúsenosti ho nakopli v tom, aby sám začal pomáhať druhým a dokázal im vďaka správnemu pohybu zlepšiť každodenný život. Prečítajte si druhý zo série rozhovorov, v ktorom nám FITHUB tréner Michal Hargaš prezradil, prečo hokejovú kariéru zavesil na klinec, a tiež sa dozviete, čo je pre neho ako pre trénera najdôležitejšie.
V minulosti si sa venoval hokeju na profesionálnej úrovni. Ako si sa k tomuto športu dostal?
Bol som ešte malé dieťa, mohol som mať 7 rokov. Jedného dňa za mnou prišiel môj sused, že sa prihlásil na hokej, a či nechcem chodiť s ním. A tak to celé odštartovalo. Pri hokeji som napokon zostal až do 21 rokov, čiže aktívne som sa mu venoval 14 rokov.
Ako sa vyvíjala tvoja kariéra v hokeji?
Najskôr som chodil do Nového Mesta nad Váhom, v tretej triede som prestúpil do Piešťan. Tam som chodil do špeciálnej hokejovej triedy, kde sme mali prispôsobený rozvrh. Na strednú som išiel do Trenčína, vyštudoval som odbor Pracovník marketingu. Mal som šťastie, že hneď po maturite ma oslovil český agent, že či by som nechcel ísť hrať do Moldavska. Išiel som tam teda na skúšku, zapáčil som sa im a bolo rozhodnuté.
Moldavsko je hneď vedľa Ruska, ktoré je známe nielen výborným hokejom, ale tiež tvrdými tréningami. Bolo to tak aj v klube, pre ktorý si začal hrať?
To teda bolo. Po prvej sezóne som si povedal, že už nikdy viac. Bol to naozaj tvrdý režim, každý deň vyzeral rovnako. O siedmej budíček, raňajky. O po ôsmej rozcvička, potom tréning na ľade, následne posilňovňa. Po obede krátka pauzička a opäť to isté – suchý tréning a tréning na ľade. Voľno sme nemali ani cez víkend. Raz za niekoľko týždňov sme vyrazili do nejakého mesta, odohrali sme tam zápasy a vrátili sa naspäť. A takto to trvalo celú sezónu.
Na konci sezóny si dodržal to, čo si povedal? Že sa tam už nikdy nevrátiš?
Sezóna skončila v apríli, tak som išiel domov. Hokeju som sa ale chcel ešte venovať, no bolo ťažké niekde sa usadiť. Vyskúšal som ísť na talentovú skúšku aj do Ameriky, tam ale dávali prednosť domácim, my Európania sme tam nemali takmer žiadnu šancu. Nakoniec som sa vrátil späť do Moldavska do klubu Platina Chișinău. Odohral som jednu sezónu a zabalil som to.
Keď už si zavesil hokej na klinec, kam ťa to ťahalo? Čomu si sa chcel v budúcnosti venovať?
Ešte som trocha trénoval na ľade doma, ale nepáčilo sa mi, ako funguje hokej na Slovensku. V tom období som sa ťažšie zranil, roztrhol som si prsný sval. Lekári až po pol roku prišli na to, ako sa to dá napraviť. Dokopy som sa z toho dával asi rok. Bavila ma suchá príprava, počas ktorej som si uvedomil, aké dôležité sú správne tréningy, a že mnohí tréneri to robia zle. Nakoplo ma to, spravil som si rôzne kurzy, učil som sa a stal sa zo mňa prvý oficiálny tréner v Novomestskom okrese.
Čo ty a rôzne súťaže ako kulturistika, bodybuilding a podobne? Skúsil si nejakú z nich?
Vôbec. Som športovec, to znamená, že chcem pripravovať športovcov – futbalistov, tenistov. A tiež pomáhať obyčajným ľuďom. Ja osobne už nemám žiadne športové ambície, nechcem byť ani kulturista. Rád si občas zacvičím, ale to len tak sám pre seba. Najradšej si idem zabehať do prírody.
Vidíš sa ako tréner aj o desať rokov?
Byť trénerom je nielen moja práca, ale je to zároveň aj môj koníček. Trénujem od rána do večera a stále ma to baví, preto sa v tom vidím aj o desať rokov. Chcem ale neustále napredovať, učiť sa nové veci a dať ľuďom čo najviac. O niekoľko rokov sa teda stále vidím ako tréner, avšak skúsenejší a lepší.
Nemáš takzvanú pracovnú deformáciu? Napríklad vidíš na ulici človeka, a hneď si začneš hovoriť, čo by mu pomohlo?
Kedysi som mával, sledoval som všetkých naokolo a hodnotil som si ich v hlave. Teraz to už beriem viac profesijne. Keď som vo fitku, tak sledujem svojho klienta, ale mimo práce sa od toho snažím vypnúť a nevšímať si, či je napríklad niekto zhrbený. Keď sa ma niekto na rovinu spýta, rád poradím, ale sám od seba s tým nezačnem.
Nie je pre teba problém vybaviť si napríklad týždeň voľna?
Keď by som chcel týždeň voľna, tak si to viem vybaviť. Ale trénujem veľmi rád, s ľuďmi ma to baví, mám s nimi popredu dohodnuté tréningy a snažím sa im vyhovieť. Preto je to naozaj ojedinelé, že by som netrénoval viac ako týždeň. Občas ale jasné, človek potrebuje nejaký čas sám pre seba. Vtedy idem najradšej na 3 – 4 dni do Tatier, tam sa mi vždy podarí vypnúť a vyventilovať.
Ako tréner je dôležité byť aj akýmsi psychológom. Ako zvládaš túto stránku svojej práce?
V tejto oblasti by som sa chcel ešte troška zlepšiť, aby som mohol byť pre ľudí zároveň aj dobrým mentálnym koučom. Mám rád prácu s ľuďmi a teší ma, keď im môžem pomôcť. Chcem, aby môj klient pri tréningu vypol od stresu, od povinností, uvoľnil sa a snažím sa navodiť priateľskú atmosféru. Cieľom je to, aby klient z tréningu odchádzal spokojný fyzicky a aj psychicky.
Nemal si niekedy skrat, že by si s tým všetkým najradšej skončil?
Veľakrát. Možno to tak ani nevyzerá, ale viackrát som si povedal, že som sa radšej mohol niekde zamestnať ako podnikať. Ale potom, keď sa pozriem na výsledky svojej práce a vidím, že sú fakt dobré, tak ma to poháňa vpred. Vždy ma poteší aj to, keď mi zavolá úplne cudzí človek, že má nejaký problém a chce, aby som mu ho pomohol vyriešiť práve ja. To ma utvrdzuje v tom, že svoju prácu si robím dobre.
Aká je tvoja filozofia pri trénovaní?
Snažím sa na človeka pozerať komplexne a pomôcť mu k plnohodnotnému životu. Nechcem, aby si odmakal tréning, na konci ktorého sa mu budú triasť nohy a bude si ničiť kolená. Chcem, aby vďaka správnym pohybom fungovalo jeho telo tak, ako má. Väčšinou chodia ku mne práve ľudia, ktorí majú problémy napríklad s bolesťami chrbta alebo členkov. Primárne je teda mojím cieľom tieto problémy odstrániť. Samozrejme, ak sa človek začne správne hýbať, príde aj nárast svalov. Ak sa začne lepšie a zdravšie stavovať, nastane úbytok tuku.
Čo je podľa teba dôležité pri výbere správneho trénera?
Ak sa ma niekto spýta túto otázku, vždy radím, aby si vybrali niekoho, kto sa aktívne venoval športu. Na jednej strane môže byť dobrý tréner aj taký, ktorý nebol športovcom a môže sa to všetko na kurzoch naučiť, ale vždy je lepšie mať za trénera športovca, ktorý zažíval aj ťažké tréningy. Tiež je dobré vybrať si takého, ktorý to robí oficiálne, teda v tom podniká. Dobrý tréner by mal mať svoju webovú stránku alebo nejakú funpage a, samozrejme, aj referencie sú veľmi dôležité.
Môže tréner v konečnom dôsledku svojmu klientovi aj ublížiť?
S týmto sa stretávam celkom často. Príde za mnou klient s problémom, že ho niečo bolí. Zisťujeme teda príčinu bolesti a veľakrát prídeme na to, že problémy spôsobil zle vykonávaný cvik/cviky, ktoré robil s predchádzajúcim trénerom. Je to naozaj celkom bežné, preto treba skutočne dbať na výber trénera.